Príbehy, ktoré rozpráva farár Marián Kuffa, počúvajú všetci so zatajeným dychom. Netreba ich prikrášľovať ani vylepšovať. Sú zo života a sú pravdivé a reálne; také, aké sa stali. Často priame i tvrdé, no vždy láskavé. Naplnené mottom, ktoré si farár Kuffa napísal v roku 1992 a nájdete ho na žakovskej fare aj dnes:

„Milujte ľudí takých, akí sú; čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte. Nemilujte ich podľa veľkosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb!“

 

Témy sú v knihe rozdelené do štyroch častí: 

 

 O Cirkvi: 

My kresťania nežijeme tak, ako by sme mali

 

Žiadostivosť hrabe k sebe a láska tlačí od seba

 

 O pokore a pýche:

Mýtnici a hriešnici nás predbehnú do Božieho kráľovstva

 

 O živote na fare v Žakovciach:

Za nesmrteľnú dušu sa oplatia všetky kopance